iDeNtitA

Tak, ako je vývoj, schopnosti a charakter každého živého organizmu ovplyvnený jeho špecifickou DNA, aj rozvoj, konkurencieschopnosť a tvár každej spoločnosti (firmy, mesta, štátu) je určená jedinečnou identitou, ktorá je prejavom jej vlastnej DNA. Preto pomáhame našim klientom, aby sa iDeNtitA stala ich konkurenčnou výhodou.

DNA v biológii:

DNA je nukleová kyselina, ktorá je nositeľom genetickej informácie - kódu, podľa ktorého funguje každá bunka a každý živý organizmus.

V zdravej bunke človeka, kde je DNA uložená ako dvojzávitnicová špirála (s dvomi komplementárnymi vláknami spojenými dusíkatými bázami), prebiehajú procesy, vďaka ktorým sa človek vyvíja, rastie, získava určité vlastnosti, rozmnožuje sa a regeneruje. Za normálnych okolností dokáže telo človeka pracovať bezchybne a automaticky. Má vybudovaný imunitný systém, ktorý ho udržiava v stave zdravia a sám dokáže odhaliť a zneškodniť cudzorodé látky a pôvodcov rôznych chorôb (napr. baktérie alebo vírusy).

Ak nie je organizmus človeka v dobrej kondícii a jeho imunitný systém je oslabený, dokážu sa vírusy (ktoré tvorí jednovláknová DNA) pevne zabudovať do ľudskej DNA a sú dokonca dedičné – prenášajú tak chorobu z rodičov na dieťa, z generácie na generáciu.

DNA a imunitný systém spoločnosti:

Spoločnosť ako „živý organizmus“ potrebuje tiež k svojmu rastu a rozvoju silný imunitný systém. V zdravej spoločnosti fungujú jej vnútorné procesy efektívne, „držia pokope“ štruktúru DNA – kde jedno vlákno jej dvojzávitnice tvorí kultúra (ako sa iDeNtitA spoločnosti premieta smerom dovnútra – k zamestnancom) a druhé vlákno tvorí image (ako sa iDeNtitA spoločnosti premieta smerom navonok – k zákazníkom a trhu).

Naše projekty Vám pomôžu:

• zmapovať stav imunitného systému Vašej spoločnosti, identifikovať príčinu neželaného vývoja, „choroby“ – problémov v jej fungovaní, napr. vo vedení ľudí, motivácii, využívaní ľudského kapitálu, marketingovej komunikácii a vzťahoch so zákazníkmi,
• nájsť správnu štruktúru, zloženie a prejavy DNA Vašej spoločnosti,
• ozdraviť imunitný systém na mieru šitými rozvojovými krokmi, ktoré zabezpečia zefektívnenie vnútorných procesov, zlepšenie výkonnosti, a tým posilnenie zdravia Vašej spoločnosti.

Spoločnosť bez identity je spoločnosťou bez charakteru. A kto by chcel pracovať pre bezcharakternú spoločnosť alebo s ňou spolupracovať?

Vytvorením jednotnej a čitateľnej tváre vašej spoločnosti, získate to najvzácnejšie – dôveru vašich zamestnancov a klientov. Lebo tvár, ktorú poznám, je tvár, ktorej dôverujem.

Takmer 80 % opýtaných top manažérov Európy považuje vyprofilovanú firemnú identitu za hlavný predpoklad ekonomického úspechu spoločnosti. Iba jasná identita sa dokáže v internom prostredí prejaviť vo forme výkonovo orientovanej firemnej kultúry a v externom prostredí do dôveryhodného image.

Identifikovať sa so spoločnosťou znamená prežívať, že súčasťou vlastnej, individuálnej identity je aj iDeNtitA vyplývajúca z prináležitosti k spoločnosti, v ktorej daný človek pracuje.

Silná identifikácia so spoločnosťou sa stáva psychologickým fenoménom akcelerujúcim prejavy zamestnanca v prospech svojho zamestnávateľa - je silnou motivačnou pohnútkou a výrazne prispieva k preberaniu zodpovednosti a pro-aktívnemu správaniu voči cieľom spoločnosti.

Spôsobuje to fakt, že zamestnanec má vo svojej DNA „zapísanú“ spoločnosť, v ktorej pracuje a súčasne je tento jedinečný genetický kód zamestnanca neoddeliteľnou súčasťou DNA spoločnosti.

Výskum postojov sa na rozdiel od prieskumu názorov orientuje komplexne na všetky tri zložky postoja: kognitívnu (informácie, poznatky), emocionálnu (prežívanie) a behaviorálnu (správanie sa).

Kognitívnu zložku postoja formujú predovšetkým informácie, ktoré sú v komunikácii odovzdané. Spolu s predchádzajúcimi vedomosťami dotvárajú prijaté informácie racionálnu argumentáciu „pre“ alebo „proti“. Súčasné výskumy verejnej mienky sa orientujú iba na túto zložkou postoja, pričom ich autori deklarujú, že skúmajú postoje komplexne.

Emocionálna zložka postoja predstavuje najťažšie merateľnú, ale z hľadiska správania cieľových skupín najdôležitejšiu zložku. Od emócií, ktoré v nás komunikačné posolstvo vyvolalo, závisí intenzita a spôsob správania.

Pokiaľ reklama vyvolá silné emócie, v človeku vzniká napätie, ktoré je potrebné redukovať - a to dokáže iba vhodná reakcia – správanie (behaviorálna zložka postoja). Bez emocionálnej reakcie nie je správanie.

Spojitosť emocionálnej a behaviorálnej zložky postoja sa neodzrkadľuje len v intenzite reakcií človeka, ale valencia vyvolaných emócií určuje aj smer správania – či sa budeme snažiť podnetu, ktorý emócie vyvolal, vyhnúť alebo k nemu priblížiť (či počas reklamy kanál prepneme, alebo sa rozhodneme využiť propagovanú službu). V tomto smere pôsobia emócie ako aktivačná, aj ako regulačná zložka motivácie človeka správať sa určitým spôsobom.

Tvorcovia reklám už dávno pochopili významnú spojitosť medzi emocionálnou zložkou postoja a správaním spotrebiteľov a snažia sa čo najhlbšie zapôsobiť na ich emócie. Paradoxne ale výskumné agentúry naďalej zameriavajú svoje metódy predovšetkým na kognitívnu zložku postoja – názor.

Hlavnou príčinou vzniknutého stavu je na jednej strane pohodlnosť výskumných agentúr a neochota či neschopnosť vykročiť z vlastného kruhu. Agentúry často využívajú štandardizované metódy, ktoré prebrali od svojich „matiek“ a rovnakou sadou otázok skúmajú účinky rôznorodých reklám. Namiesto toho, aby obsah a formu metód prispôsobovali jednotlivým komunikačným obsahom a dbali na dlhodobé budovanie rozpoznateľnej identity subjektu / produktu, ktorý reklama propaguje, ostávajú pri dobre a mechanicky zvládnutých tzv. overených postupoch.

Svoj podiel viny majú aj zadávatelia, ktorí chcú za čo najmenej peňazí vidieť konkrétne čísla a nútia výskumné agentúry ku kvantifikácii nekvantifikovateľného. Tak ako vieme otestovať úroveň vedomostí a informačnú saturáciu, vieme zistiť aj to, ako sa človek správa (či využíva náš produkt / službu).

Problémom ostáva zistiť hĺbku, intenzitu a spôsob jeho prežívania, prípadne odhaliť motiváciu a príčiny jeho správania. Tu sme odkázaní na subjektívne výpovede občanov, ktoré majú komplexné pozadie a nedajú sa zmerať trojpoložkovým dotazníkom. Vyžadujú bohaté interpretačné skúsenosti, bádateľskú tvorivosť, nekonvenčnosť a súčasne aj odvahu opustiť pri argumentácii opieranie sa o percentá a priemery.

Vyžadujú „šitie výskumných projektov“ na mieru klienta.

To my dokážeme!

Žijeme vo svete, ktorý je charakterizovaný expanziou priestoru a kontrakciou času. Žijeme vo svete, kde rozoznávame dva druhy firiem - buď je firma rýchla alebo mŕtva. Každá spoločnosť stojí teda pred neustálou výzvou zvyšovať rýchlosť, a to je cieľom aj každého Projektu zmeny. Čomu sa však rovná rýchlosť? Ak použijeme známu rovnicu

Motto:
Rimania nemilovali Rím, pretože bol veľký, Rím bol veľký, pretože ho milovali.
Chesterton

Význam príťažlivej CI (City Identity) podčiarkuje súčasný stav, ktorý je poznamenaný znižujúcou sa aktivitou občanov, stratou emócií a vedie k degenerácii demokracie s dopadom na znižovanie efektívnosti v mikrosfére.

Civilizovanosť a kvalita mesta sa nemeria výškou budov a šírkou ciest, ale najmä hĺbkou vzťahov. Tie sú najviac ovplyvnené identitou mesta, ktorá je súčasťou sociálnej identity každého jeho obyvateľa.

Úlohou najvyšších predstaviteľov mesta je vytvoriť príťažlivú identitu mesta, nájsť vhodné spôsoby jej propagácie a integrácie do sociálnej identity občanov. Jedine vtedy môže mesto získať aktívnych, ochotných a participujúcich občanov.

Proces formovania CI (City Identity) prebieha pri porovnávaní mesta, v ktorom žijeme s ostatnými mestami, o ktorých vieme, boli sme v nich alebo v nich žijú naši známi.

Cieľom je, aby z tohto porovnania vyšlo naše mesto vzhľadom na pre nás relevantné kritéria čo najpozitívnejšie.

V praxi to znamená, že človek sa môže identifikovať s mestom, ktoré považuje za napr. funkčné, pekné, úspešné, priateľské voči vlastným občanom a návštevníkom... Zdanlivo to vyzerá, že málo rozvinuté obce nemajú identifikovaných obyvateľov, ale identifikácia s mestom nie je závislá od jeho ekonomickej úrovne.

Kritériá pre medziskupinové porovnávanie nie sú postavené len na ekonomike, veľkosti, vplyve či počte moderných budov. Často je opak pravdou.

Naše výskumy ukazujú, že občania považujú za dôležité kritériá prírodu, ktorá mesto obklopuje, možnosti pre kultúrne vyžitie v ňom, kvalitu vzťahu s miestnou samosprávou, priestor pre realizáciu vlastných záujmov a pod.

Na otázku prečo rozvíjať CI (City Identity) u jeho občanov je odpoveď jednoduchá: Identifikovaný obyvateľ robí všetko pre to, aby bolo jeho bydlisko lepšie ako tie ostatné. To znamená, že vydá maximum pre to, aby svoje mesto rozvíjal, lebo mu nezáleží iba na meste, ale aj na sebe samom.

Ak pri porovnávaní s inými bydliskami obyvateľ zistí, že jeho mesto je na tom výrazne horšie v kritériách, ktoré považuje za relevantné, nebude sa s ním identifikovať (nebude si predsa kaziť vlastné sebahodnotenie). To ale znamená, že neidentifikovaný obyvateľ sa nebude snažiť zmeniť súčasnú situáciu vo svojom meste, skôr sa bude len nezainteresovane prizerať.

Čím viac sú obyvatelia identifikovaní so svojim bydliskom / mestom, tým viac im na ňom záleží, sú ochotní preň niečo urobiť, aktívne participovať na jeho rozvoji, dokonca urobiť aj niečo na úkor vlastného prospechu. Tým samozrejme mesto viac prosperuje a ponúka svojim obyvateľom stále viac príležitostí na pozitívnu identifikáciu.

Hodnotová orientácia spoločnosti predstavuje systém preferovaných hodnôt (silne emocionálne podfarbených mentálnych konštruktov, presvedčení), ktoré motivujú zamestnancov, vyjadrujú cieľ spoločnosti a predstavujú sublimáciu štandardov a kritérií želaného správania (ktoré určujú, či je dané správanie dobré alebo zlé, oprávnené alebo neoprávnené).

Jasne zadefinovaná hodnotová orientácia spoločnosti môže výrazne zjednodušiť proces identifikácie zamestnancov so spoločnosťou, v ktorej pracujú.